Ako spočítať účastníkov protestov?

Autor: Jakub Konečný | 8.8.2019 o 14:32 | (upravené 9.8.2019 o 11:09) Karma článku: 6,66 | Prečítané:  2633x

V poslednom čase často počujeme, že na protestoch sa zúčastnilo X ľudí, pričom informácie z rôznych zdrojov sa často veľmi líšia. Pozrel som sa preto na to, aká metodológia sa pri sčítavaní účastníkov akcií vlastne využíva.

Bratislava zažila minulý víkend dva súbežné pochody/protesty - Pride a Hrdí na rodinu. Organizátori následne šírili informácie do médií o počte účastníkov. Pri Pride sa spomínali čísla 5, 6 či 10 tisíc, pri Hrdých na rodinu niekoľko stoviek či 2 tisícky. 

Spočítať účastníkov istých akcií pomerne presne nie je problém, pokiaľ sa konajú v uzavretom areáli a ideálne si na ne ľudia zakupujú vstupenky alebo sú inou formou pri vstupe označení. Problém ale nastáva pri podujatiach, ktoré sa konajú na verejnom priestore. Pri nich platí, že čím je účastníkov viac (dav sú údajne už štyria ľudia), tým nepresnejšie bývajú odhady o počte ľudí, pokiaľ sa nevyužíva vedecká metóda. Najväčšia akcia v dejinách Slovenska, púť do Levoče 5.-6. júla 1995 za účasti vtedajšieho pápeža Jána Pavla II., uvádza až 650 tisíc účastníkov. Pochody Za slušné Slovensko v roku 2018 hovorili o 100 tisíc účastníkoch počas najpočetnejších protestov. Metodiku, akou organizátori ku číslam prišli, sa však zväčša nedozvedáme.

Ešte vypuklejšie rozdiely v odhadovanom počte účastníkov ako pri bratislavských júlových akciách sa však objavujú v súčasnosti mimo Slovenska - v Hongkongu.

Hongkong 2019

V Hongkongu už od konca marca vládne občianska nespokojnosť, najprv s kontroverzným zákonom o extradícii do pevninskej Číny, neskôr už s viacerými širšími spoločensko-politickými aspektami. O tom viac píšem tu: https://bit.ly/2OCfJbf V Hongkongu sa pravidelne konajú väčšie či menšie protesty najmä pro-demokratických občanov, menej aj protidemonštrácie pro-pekinsky naladenej časti obyvateľstva. Za najväčší z nich sa pokladá doteraz pochod z 17. júna 2019.

Kým občianski aktivisti z Civil Human Rights Front (CHRF) odhadovali počet demonštrantov na pochode na "takmer 2 milióny", miestna polícia na "338 tisíc". Jedno číslo je menej presné, druhé viac, ale najmä...obe sú diametrálne odlišné. Ako k nim teda jednotlivé strany dospeli? Téme sa bližšie venovali Simon Scarr, Manas Sharma, Marco Hernandez a Vimvam Tong z Reuters - ich zaujímavú štúdiu odporúčam na ďalšie čítanie (odkaz je dole v zdrojoch). 

Pokiaľ chceme odhadovať veľkosť davov na podujatiach, nemusíme obehnúť každého osobne a prideliť mu číslo, čo je prakticky aj nevykonateľné. Postupy na spočítavanie účastníkov dnes už existujú a snažia sa používať vedeckú metodológiu. V zásade sú tri prístupy, ktoré sa môžu vhodnejšie využívať vzhľadom na charakter udalosti.

Statická udalosť - hustota zo vzduchu

Keith Still, profesor "davovej vedy" na Manchesterskej metropolitnej univerzite, prirovnáva spočítavanie davov ku analýze rizík. Odhadom počtu ľudí a pochopením kapacity priestoru a toku ľudí je možné pristupovať aj ku bezpečnosti davu počas podujatia. 

Pre statické davy Still odporúča tzv. Jacobsovu metódu (podľa jej vynálezcu, novinára Herberta Jacobsa), teda využitie metódy zameranej na výpočet hustoty ľudí. Jacobs kedysi pozoroval protest na námestí so štvorcovou dlažbou a uvedomil si, že stačí počet ľudí v jednom štvorci vynásobiť počtom štvorcov. Na malej ploche ju možno vykonať aj z povrchu zeme (hustota ľudí na 1 metri štvorcovom) a následne vynásobiť počet ľudí celou plochou. Pri väčších územiach je vhodné zaujať vysoko postavené miesto, prípadne využiť dron, letecké snímkovanie či satelit. Metódy zo vzduchu majú aj tú výhodu, že si môžeme vybrať viacero výsekov zhromaždenia ľudí a ich hustotu ľudí. Problémom metódy totiž je, že zhromaždenia majú iba výnimočne rovnakú koncentráciu ľudí na všetkých miestach. Príkladom je hudobný koncert. Ak by sme merali počet ľudí na základe hustoty ľudí priamo pod pódiom, vyšlo by nám zrejme vyššie číslo, ako bola skutočnosť, pri vzorke miesta 100 metrov od pódia by vyšlo číslo oveľa nižšie. 

Reuters túto metódu využil pri hongkonskom dave a vyšli mu na základe viacerých miest rôzne čísla hustoty na meter štvorcový - od 1 až po 4 ľudí. To následne na základy plochy, ktorú protest zaberal, umožňuje odhadovať počet účastníkov od 116 tisíc do 580 tisíc. Problémom však je, že pri otvorených a časovo dlhšie trvajúcich podujatiach, akým bol aj júnový protest, sa môžu ľudia odpájať a ďalší prichádzať, čo komplikuje použitie tejto metódy.

Statická udalosť  - mobily

Druhá možnosť pri statických udalostiach bola vyvinutá vedcami z Warwick Business School. V diele Quantifying crowd size with mobile phone and Twitter data sa Federico Botta, Helen Susannah Moatová a Tobias Preis zaoberali odhadovaním počtu ľudí využívaním dát z aktivity mobilných telefónov a používania Twitteru. K takýmto dátam je už náročnejšie sa dostať. Túto metódu však  vedci úspešne testovali. Využívali ju pri ľuďoch navštevujúcich milánsky štadión San Siro a porovnávali tieto údaje s oficiálnymi počtami divákov. Odhalili, že existuje silný vzťah medzi počtom ľudí v uzavretých oblastiach a aktivitou zaznamenanou mobilmi a na Twitteri. Dokázali sa vždy dostať do max. 13% odchýlky získaných údajov od oficiálnych údajov. Treba však na ňu jasne definovateľnú plochu s dobrým mobilným signálom, čo by napríklad v lese na Mariánskej hore nad Levočou mohol byť problém.

Rovnakú metódu použili Moatová a Preis pri inaugurácii prezidenta USA Donalda Trumpa v januári 2015. Využívali aktivitu na Twitteri vo washingtonskej oblasti National Mall v čase inaugurácie (20. januára, maximálny počet užívateľov Twitteru za hodinu). Túto hodnotu porovnávali s rovnakým typom dát získaných o deň neskôr počas Pochodu žien. Neurčovali odhady o počte účastníkov oboch udalostí, ale podľa ich výskumu bola aktivita Twitteru na Pochode žien asi 2,5 x väčšia než na inaugurácii. Treba však brať do úvahy aj skupiny zúčastnených ľudí a charakter podujatia, ktoré majú samozrejme vplyv na počet užívateľov. Dovolím si tvrdiť, že pri rovnakom počte účastníkov katolíckej púte a Prideu by sme vyšší počet tweetujúcich objavili v druhej skupine.

Dynamická udalosť - meranie prúdu ľudí

Čo však v prípade dynamických udalostí, pochodov, kde je náročné nájsť ľudí na uzavretom mieste? Pre pochody považuje Keith Still za lepšiu možnosť odhadu veľkosti davu meranie prúdu ľudí. Metóda tkvie v určení si istého miesta, ktorým pochod prechádza (ideálne najužšieho možného a lokalizovaného vo vrcholnej časti pochodu - aby sa už za meracím miestom k pochodu už nik nepridával). Následne je potrebné šírku tohto miesta zmerať a určiť počet ľudí, ktorí prejdú miestom za istú časovú dobu. Následne hodnotu vynásobíme celkovou dĺžkou trvania pochodu.

Takto sa pokúšali reportéri Reuters odhadnúť počet účastníkov na križovatke Hennessy Road s Tin Lok Lane. Avšak, problémom bolo, že demonštrantov bolo toľko, že zaplavili v menšom počte tiež vedľajšie ulice.

 

Metodika CHRF a polície

  • polícia dospela ku číslu 338 tisíc tak, že "spočítala ľudí, ktorí boli na trase pochodu v čase jeho špičky". Teda iba v jednom časovom bode, pričom ako som uviedol, účastníci mohli slobodne pochod opúšťať a pridávať sa k nemu neskôr. Policajti odmietli povedať, akú metódu presne využívali, no uviedli, že pracovali z viacerých miest v rôznych častiach protestného pochodu.
  • občianski aktivisti tvrdia, že mali nasadených viacero ľudí, ktorí spočítavali ľudí "jedného za druhým" počas celej doby protestu. Toto by vyžadovalo ohromné úsilie, desiatky až stovky dobrovoľníkov a pri tom všetkom by nesmeli niektorých ľudí započítať viackrát. Túto metódu iní vedci spochybnili ako v praxi nerealizovateľnú už len pre samotný obrovský počet účastníkov.

Zlatá stredná cesta?

Keď sa na dáta pozreli vedci z Hongkonskej univerzity z programu HKUPOP, zistili, že teoreticky môžu byť pravdivé obe čísla, ale prakticky bude výsledný údaj ležať niekde uprostred.

Vedci z HKUPOP robia pravidelne vlastné výpočty účastníkov pri udalostiach, ako napr. pri výročí predania Hongkongu Číne 1. júla. Ich čísla sa nachádzali v minulosti zväčša uprostred medzi odhadmi polície a organizátorov, avšak medzi rokmi 2011-2014 vidno už veľké rozdiely.

HKUPOP zvyčajne meria prúd ľudí počas trvania pochodu nezávisle na jeho dĺžke a odhady prispôsobuje na základe dotazovania sa účastníkov, kedy sa pridali a kedy opustili pochod. Dva veľké júnové pochody však neskúmali. Profesor Paul Yip Siu-fai z univerzity však dovolil odhadovať, že podľa toho, čo videl, bolo na pochode 500-800 tisíc účastníkov. Hongkong teda určite zaplavili státisíce demonštrantov, či však boli tie státisíce dva, či ich bolo päť alebo nebodaj dvadsať, sa pri súčasných metódach presne nedozvieme. 

Na záver je možné bilancovať s tým, čo povedal riaditeľ programu HKUPOP, Robert Chung. Počet prítomných na podujatiach sa beznádejne politizuje, čím sa stáva stále menej a menej vedecký. Kým jedna strana blufuje a čísla nadsadzuje, aby vyzdvihla význam akcie, druhá naopak cielene počty znižuje, aby váhu podujatia znížila. Ľudská masa je totiž stále silnou pákou, pokiaľ sa zjednotí za ciele, ktorých presadenie požaduje. Preto nám ostáva žiadať od všetkých organizátorov a pozorovateľov podujatí v budúcnosti, aby aspoň základy vyššie uvedených metód do svojich výpočtov zahŕňali a aby sa čísla tak stávali iba reálnym štatistickým údajom, nie politickou zbraňou.

 

Zdroje

  1. Botta Francesco, Helen S. Moat a Tobias Preis. Quantifying crowd size with mobile phone and Twitter data. In: The Royal Society, máj 2015, 6 s. R. Soc. open sci. 2: 150162. Dostupné online z: https://bit.ly/2OMyV6ee

  2. Scarr, Simon, Manas Sharma, Marco Hernandez a Vimvam Tong. Measuring the masses: The contentious issue of crowd counting in Hong Kong. In: Reuters Graphics, 20.6.2019. Dostupné online z: https://tmsnrt.rs/2x4JfdZ

  3. Tarran, Brian. Counting crowds is hard to do. In:Significance, Ročník 14, číslo 2. Apríl 2017, s. 4-5. Dostupné online z: https://bit.ly/2OLpIuZ

  4. Vitevitch, Michael S. a Cynthia S. Q. Siew. Estimating Group SizeFrom Human Speech: Three's a Conversation, but Four's a Crowd. In:The Quarterly Journal of Experimental Psychology, November 2015. DOI:10.1080/17470218.2015.1122070. Dostupné online z: https://bit.ly/2KElnUO

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.


Už ste čítali?